I . spieprzać <‑rza> [spjepʃatɕ], spieprzyć [spjepʃɨtɕ] dov. obl. GLAG. nepreh. glag. več. nedov. obl. vulg. (uciekać)
II . spieprzać <‑rza> [spjepʃatɕ], spieprzyć [spjepʃɨtɕ] dov. obl. GLAG. preh. glag. vulg. samo v dov. obl. (schrzanić)
-
verpfuschen pog.